Rozhodnutie Pekingu tak Američanom a ďalším západným štátom skomplikuje
možnosti zvýšiť vlastné zásoby strategických surovín. Tie sa v
spracovanej forme využívajú v širokej škále produktov, od spotrebnej
elektroniky cez špecializované prístroje v zdravotníctve, výrobu
elektrických áut a veterných turbín až po vojenské zariadenia. Krok
Pekingu prichádza v čase, keď sa USA a Európska únia snažia znížiť
závislosť od Číny, ktorá sa na celosvetovej rafinácii v tejto oblasti
podieľa až 90 %. S prechodom na čistejšie formy energií sa totiž dopyt
po vzácnych zeminách zvyšuje a suroviny sa stávajú otázkou národnej
bezpečnosti.
Ložiská vzácnych zemín sa nachádzajú vo viacerých krajinách, Čína si
však za dlhé roky ich ťažby vybudovala rozsiahly rafinačný priemysel, v
čom západné štáty ďaleko zaostávajú. Dôvodom je náročnosť celého
procesu, ako aj obavy zo znečisťovania životného prostredia.
Teraz čínske ministerstvo obchodu podľa agentúry Bloomberg oznámilo, že
technológiu na výrobu kovov a magnetov zo vzácnych zemín zaradilo na
zoznam technológií, ktoré nie je možné vyvážať do zahraničia. Zákaz sa
však netýka samotných produktov zo vzácnych zemín, čoho cieľom môže byť
sťaženie možnosti rozvoja tohto priemyslu mimo Číny.